40 rokov existencie Národného parku Nízke Tatry.

40 rokov existencie Národného parku Nízke Tatry.

glaciálny reliéf NPR Ďumbier

glaciálny reliéf NPR Ďumbier

Keď sa pozeráme na celé mohutné pohorie Nízkych Tatier z vtáčej perspektívy, vidíme, že ich vonkajšia tvárnosť je rôznorodá. Nevdojak už i z diaľky predvídame, že Nízke Tatry prestavujú rozmanité a malebné prírodné krásy, s ktorými je hodno sa oboznámiť aj z bezprostrednej blízkosti. Sú tu prekrásne divoké partie v žulových a najmä vo vápencových častiach pohoria. Na mnohých miestach, po úbočiach poniže hrebeňa, vidíme rozsiahle plochy pokryté rozorvanými žulovými balvanmi, cez ktoré je len ťažko prejsť. Takéto kamenné moria sú zväčša pod hrebeňom na južnej strane, kým na severnej strane vidíme zrázne úbočia v podobe ľadovcových kotlov rozryté tesnými a bralnatými roklinami a žľabmi.

Vápencovo dolomitické oblasti pohoria na mnohých miestach tvoria dlhé rady bralných stien, bášt, obeliskov, venčených pestrou flórou. V bralách sú početné dutiny, hlboké priepasti, okná ako aj vchody do kvapľových i ľadových jaskýň. Od hlavného hrebeňa sa tak na juh k rieke Hron, ako aj na sever k rieke Váh tiahnu dlhé, hlboké doliny v ktorých zurčia bystré riavy a potoky. Horských plies je málo a aj to len na severnej strane – sú trblietajúcim sa svedkom dávnej doby ľadovej. V dolinách a na ich úbočiach sú zväčša porasty smrekových ale i bukových lesov v ktorých nájde dobrú skrýšu rozličná zver. Nad lesmi je hustý kosodrevinový porast, ktorý postupne prechádza v hôľnaté lúky.

To sú Nízke Tatry, ktoré sú aj vďaka týmto prírodným podmienkam a hodnotám národným parkom už 40. rokov. Ale poďme pekne po poriadku a ohliadnime sa aspoň stručne za niektorými dôležitými míľnikmi ktoré viedli postupne k vzniku Národného parku Nízke Tatry.

1718 Georg Bucholtz ml. (rektor evanjelickej školy) objavenie kostí v Demänovských jaskyniach a vypracovanie prvého pozdĺžneho rezu Demänovskej ľadovej jaskyne

1895 Ministerstvo orby v Budapešti vyhlasuje lesnú rezerváciu Šalková (Príboj)

1909 Karol Kaán (lesmajster) zaradil NízkeTatry spolu s Vysokými Tatrami medzi najcennejšie územia, ktoré treba chrániť vo vtedajšom Uhorsku

1920 Ján Roubal ( riaditeľ gymnázia – entomológ) navrhuje zriadenie väčšej prírodnej rezervácie v centrálnej časti Nízkych Tatier pod názvom Ďumbier

1928 Na návrh Jána Volka Starohorského ( geológ) bola vyhlásená čiastočná prírodná rezervácia Dolina Svätojánska

1934 Jan Roubal konferencia o zriadení a vyhlásení prírodnej rezervácie Nízke Tatry

1960 Dušan Kubíny ( geológ) návrh „Centrálna časť nízkotatranského pohoria“
na zriadenie prírodného parku a rezervácie

1961 Milan Pacanovský ( lesný inžinier) spracoval návrh na vytvorenie chránenej krajinnej oblasti Nízkotatranskej

1963 Dušan Kubíny navrhol vytvorenie Stredoslovenského prírodného parku

1965 KÚŠPSOP ( Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody
B. Bystrica návrh na Ďumbiersky národný park ( ĎUNAP)

1967 SÚPSOP ( Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody)
Bratislava návrh na Nízkotatranský národný park SNP, plán vyhlásiť k 25. výročiu SNP

1969 Začiatok reštitúcie Kamzíka vrchovského tatranského do Nízkych Tatier

1978 Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), Nariadením vlády SSR
č. 119/1978 zo dňa 14. 6. 1978

1978 Vydanie štatútu NAPANT Vyhláška MK SSR č. 120/1978 Zb. zo dňa 17.10.1978

1979 11.5. 1979 slávnostné otvorenie NAPANT

1979 Vzniká v Banskej Bystrici Správa NAPANT

 

Tak ako sa menila a mení príroda Nízkych Tatier, tak sa aj v priebehu času menila aj Správa NAPANT a jej personálne obsadenie. Za dlhých štyridsať rokov jej existencie sa tu vystriedalo neuveriteľných 166 pracovníkov rôznych profesií počnúc od lesníkov, architektov, prírodovedcov, poľnohospodárov, vodárov a mnohých iných, až po niektoré raritné profesie ako napr. strelmajster. Niektorí, vyskúšajúc si nie ľahkú profesiu ochrancu prírody, tu vydržali kratšie iní zase našli v tomto povolaní svoje poslanie a sú tu niekoľko desiatok rokov. Medzi nich nesporne patrí pani Alica Uhríková, ktorá od roku svojho nástupu 1988 s veľkou precíznosťou a zodpovednosťou zabezpečuje administratívny chod celej správy. Ďalším z pamätníkov od roku 1988 a teda aj najdlhšie kontinuálne pôsobiacim pracovníkom na správe je Ing. Adalbert Mezei, ktorý má nielen vo funkcii krajinára aj v dnešných dňoch agendy vyše hlavy. No a našli sa aj takí, čo sa s prestávkami opäť niekoľko krát vrátili na Správu NAPANT. Škoda, že tu nemôžeme menovite, aj vzhľadom na uvádzaný veľký počet pracovníkov, všetkých spomenúť, snáď nám to odpustia a aj napriek tomu dúfame, že budú na svoje pôsobenie na Správe NAPANT spomínať len v dobrom.


Nemenilo sa len personálne obsadenie Správy ale aj jej sídlo v Banskej Bystrici. A tak počas štyridsiatich rokov sa Správa premiestňovala z peknej rodinnej vilky na ul. Prof. Sáru na Rad ľudových milícii ( dnes Severná ul.) kde sme niekoľko krát do dňa zdolávali severný pilier pri príchode a odchode z práce a za stravou. Potom sme sa premiestnili bližšie k ľuďom do stredu mesta na Hornú ulicu. Odtiaľto nás dostala privatizácia a politici na sídlisko Fončorda kde sme sa na Internátnej ulici a v bývalej budove internátu cítili ako študenti. Za rachotu pneumatických kladív, ktoré sa snažili internát zmeniť na luxusné byty sme utiekli do ticha medzi rosničky do budovy SHMÚ na Zelenú ulicu. Zatiaľ posledné veľké sťahovanie bolo do súčasných priestorov Správy, do historického meštianskeho domu v ktorom údajne prebývajú duchovia bývalých majiteľov na – Lazovnú ulicu č. 10.

Na úvod tejto malej retrospektívy musíme spomenúť menovite tých, ktorí začínali organizačne budovať Správu NAPANT. Prvým riaditeľom Správy NAPANT, ktorá bola už v spomínanom rodinnom dome na ulici profesora Ladislava Sáru v Banskej Bystrici bol Július Pervan (1978 –1979) a jej zamestnancami Ing. Ján Topercer st. (prešiel zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra v Gbeľanoch), Ing. arch. Milan Marenčák (prešiel z Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici), RNDr. Dušan Mandák a RNDr. Milan Peško. V tomto období sa intenzívne spracovával územný priemet pre NP Nízke Tatry, ktorého obstarávateľom bolo Ministerstvo kultúry SSR a spracovávateľom Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave ( SÚPSOP).

V poradí druhým riaditeľom sa stal Ing. Otto Štroffek (1979 –1991). Pod jeho vedením sa začala Správa NAPANT budovať personálne, materiálne i organizačne. Z hľadiska operatívnosti riešenia odborných úloh bolo zriadené v roku 1979 vysunuté pracovisko Správy v Liptovskom Hrádku.

V tomto čase stála pred pracovníkmi Správy okrem iných úloh aj veľká výzva a to, aby sa z hľadiska ochrany prírody vyrovnali s tým, ako čo najúspešnejšie realizovať rekultivačné a krajinárske úpravy na Kráľovej holi po 25 ročnej výstavbe TV vysielača ako aj v areáli PVE Čierny Váh teda v lokalitách , ktoré už boli súčasťou národného parku. Že táto úloha bola dobre zvládnutá svedčí o tom dnes okolie a prírodné prostredie oboch týchto stavieb. Postupne pribúdali aj ďalšie úlohy a to hlavne vypracovávanie odborných stanovísk k jednotlivým zámerom a plánovaným zásahom do prírodného prostredia pre orgány štátnej správy. No a nemenej dôležitou úlohou bolo spracovávanie projektov na nové maloplošné chránené územia.

 

 

V roku 1991 sa stáva riaditeľom správy RNDr. Ľuboš Čillag (1991-2002). Toto obdobie po politických a spoločenských zmenách prináša so sebou veľa nových a úloh aj na úseku ochrany prírody a krajiny. V roku 1994 sa dostáva do platnosti nový zákon o ochrane prírody a krajiny č. 287/1994 Z.z. v ktorom sú prvý krát definované a uplatňované stupne ochrany kde boli jasne deklarované zakázané činnosti resp. činnosti na ktoré boli potrebné súhlasy alebo výnimky. Aj z tohto dôvodu sa muselo prikročiť k revízii hraníc NAPANT a to tak jeho vlastného územia ako aj ochranného pásma. Nariadením vlády SR č. 182/1997 Z.z. zo dňa 17.6.1997 boli upravené a novelizované hranice národného parku ( z 81 095 na 72 842 ha ) a jeho ochranného pásma ( z 123 990 na 110 162 ha). V súlade s platnou legislatívou v roku 1997 vypracovala Správa NAPANT jeden z prvých programov starostlivosti o veľkoplošné chránené územia na roky 1997 až 2008. Jednou z úloh z tohto programu bolo aj vyhlásenie nových rezervácii a tak v roku v roku 1997 je vyhlásená najväčšia rezervácia NPR Skalka a v ďalších rokoch PR Štrosy a PR Martalúzka. Správa NAPANT sa zapojila aj do medzinárodnej spolupráce a ako prvá sa stáva členom Federácie národných a prírodných parkov Európy a nadväzuje úzke kontakty s anglickým Národným parkom Yorkshire Dales.

Prichádza rok 2002 a riaditeľom Správy NAPANT sa stáva Ing. Marián Jasík (2002 – 2007). Ťažiskovou úlohou bolo personálne a organizačné dobudovanie Správy NP a posilnenie ochrany najcennejších častí národného parku prostredníctvom odborného návrhu zonácie. V tomto období sa podarilo dosiahnuť aj výrazné zlepšenie starostlivosti o vzácne a ohrozené nelesné biotopy a na ne viazané druhy. V tomto čase prístupových rokovaní SR do EÚ bolo aj jednou z dôležitých úloh implementovanie európskej legislatívy na úseku ochrany prírody do našich právnych predpisov. A tak pred Správou NAPANT stála dôležitá úloha spracovať projekty na vyhlásenie území európskeho významu (ÚEV). Na území Nízkych Tatier bolo výnosom MŽP SR č. 3/2004 -5.1 vyhlásených 30 ÚEV, čo bola nesporne náročná úloha. No a súbežne sa spracovávali aj podklady na vyhlásenie ďalšieho zo sústavy chránených území NATURA 2000 chráneného vtáčieho územia – CHVÚ Nízke Tatry. V rokoch 2004 a 2007 žiaľ zasiahli územie národného parku veľké lesné kalamity. Tá v roku 2004 dosiahla celkový objem až neuveriteľných 923 000 m3. V roku 2007 dosiahol celkový objem kalamity 500 000m3. Pracovníci Správy sa počas niekoľkých rokov v spolupráci, tak s vlastníkmi, ako aj s užívateľmi lesov snažili o to, aby likvidácia kalamitných porastov čo najmenej narušila prírodu národného parku.
Rok 2007 prináša opäť zmenu na poste riaditeľa Správy NAPANT a stáva sa ňou prvá žena Ing. Elena Gregorová ( 2007 – 2011). Toto bolo obdobie dôležitej finalizácie vyhlásenia CHVÚ 018 Nízke Tatry, ktoré bolo konštituované Vyhláškou č. 198 z roku 2010. Tým sa skoro prakticky zavŕšilo budovanie siete NATURA 2000 na území Nízkych Tatier. Samozrejme, že aj v tomto období bolo pretrvávajúcou a najdôležitejšou hlavnou činnosťou Správy vypracovávanie odborných stanovísk k jednotlivým zámerom a plánovaným zásahom do prírodného prostredia a to tak pre ústredný orgán štátnej správy na úseku OPaK MŽP SR, ako aj pre orgány štátnej správy na regionálnej úrovni. A to hlavne z toho dôvodu, že sa začali presadzovať developerské záujmy rôznych investičných skupín na rozvoj a budovanie turistických centier a to hlavne v oblasti Chopok sever – Demänovská dolina, Jasná a Chopok juh – Srdiečko, Kosodrevina ale aj v iných lokalitách NAPANT.

Na krátke obdobie sa usadil na riaditeľskú stoličku Správy NAPANT RNDr. Peter Morong (2011 – 2012). V tomto období sa už v plnej miere realizujú projekty z Operačného programu životné prostredie a tak okrem povinnej administratívnej práce v podobe stanovísk a rôznych vyjadrení, pribúdajú zamestnancom Správy aj povinnosti na úseku administrácie a praktickej realizácie projektov ako sú napr. PS (programy starostlivosti) 131, ŠF Lesné kury, ŠF Mokrade a iné.

Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, no nie je to tak úplne pravda a tak v roku 2012 sa na Správu NAPANT do funkcie riaditeľa opäť vracia RNDr. Ľuboš Čillag. Ťažiskom v tomto období bolo ukončovanie projektov z OP ŽP. Ich úspešné zvládnutie bolo prioritou tých dní, čo sa zo strany Správy NAPANT a jej pracovníkov aj podarilo. Narastá však aj agenda v súvislosti s vypracovávaním stanovísk a to predovšetkým s budovaním resp. dobudovaním už spomínaného strediska Chopok sever a juh. V tomto čase sa od zámerov prešlo k ich realizácii. No a nešťastie, nie že nechodí len po horách, ale hlavne po horách a tak postihuje Nízke Tatry opäť jedna z ďalších kalamít – Žofia v roku 2014. Za obeť jej v NAPANTe padlo takmer 250 tis. m3 lesa a to hlavne vo východnej, kráľovohoľskej časti. Teda riešenie tejto problematiky zamestnáva pracovníkov Správy nepretržite od roku 2004!

Úbytok lesných porastov spôsobený veľakrát aj necitlivým spracovávaním kalamity a tým aj poškodzovaním biotopov rastlinných a predovšetkým živočíšnych druhov vyvoláva nielen u pracovníkov Správy ale širokej „ochranárskej „ verejnosti potrebu určenia bezzásahových oblastí v národnom parku. A tak pred nami, pred celou Správou, stojí do blízkej budúcnosti jedna z najdôležitejších úloh v živote a existencii NAPANTu, vypracovať jeho zmysluplnú a akceptovateľnú zonáciu. Prvé kroky sa, aj vďaka mimovládnym organizáciám ktoré sa zaoberajú ochranou lesných ekosystémov, podarilo uskutočniť a to vytypovaním pralesovitých zvyškov a prírodných lesov na území Nízkych Tatier. Správa NAPANT na základe toho spracovala podklady, ktoré sú teraz súčasťou navrhovanej A zóny.


To sú len v stručnosti súčasné úlohy a zámery, ktoré musí a bude súčasný nie veľký kolektív 25 pracovníkov riešiť. Jednou z tých trošku odlišných, ale nie menej dôležitých, je aj dôstojne pripraviť a pripomenúť si 40. výročie vyhlásenia Národného parku Nízke Tatry.

Autor: RNDr. Ľuboš Čillag
Foto: Archív NAPANT, Ing. Viliam Stockmann