O mapách a mapovaní

Mapy – nevyhnutná súčasť práce každého pracovníka na Správe i povinná výbava každého turistu. Ako to s tými mapami vlastne je a ako sme sa dostali od máp papierových, až k digitálnym, Vám vo svojom príspevku priblíži špecialista Správy NAPANT pre geografické informačné systémy Ing. Radovan Hladký.  Prajeme Vám príjemné putovanie svetom tvorby máp a  geoinformatického spracovania údajov od pravekých počiatkov, až po súčasnosť.

Mapa sa stala nielen spoločenským nástrojom poznávania, osvety, bádania a hospodárskej výstavby, ale aj podkladom na skúmanie zmien kvalitatívnych a kvantitatívnych charakteristík krajiny a objektov reálneho sveta.

V roku 1962 bol v Pavlove na Morave nájdený mamutí kel z paleolitu (24 – 28 tisíc rokov pred našim letopočtom), na ktorom sa nachádzala nevšedná rytina.  Archeológ Bohuslav Klíma vzor na kle interpretoval ako mapu priestoru Pálavských vrchov vrátane meandrov rieky Dyje. Podobne ako vyobrazenie pravekej krajiny v jaskyniach v dnešnom Španielsku, Taliansku i Egypte, sa tento nález pravdepodobne radí medzi najstaršie dochované mapy na svete. Ku skutočnej mape však bolo nutné ešte uraziť niekoľko desiatok tisíc rokov.

OBR: Mamutí kel v Národnom múzeu v Prahe. Zdroj: Wikipedia Commons (2019) – Petr  Novák (2007)

Najstarší  zákres  z oblasti územia  dnešného Slovenska je už  na mape Anaxindra z r.541 pred našim letopočtom. Z obdobia staroveku je známa tiež mapa Ptolemaiova alebo mapa Peutingerova. Počas stredoveku približne až do 16. storočia bolo naše územie, resp. jeho časti, zobrazované ojedinele ako súčasť stredovekých máp menších mierok spoločne s inými krajinami. Najstarší známy mapový obraz Slovenska je z roku 1528 na špeciálnej uhorskej mape „Tabula Hungariae“, na ktorej jej autor Lazarus (mapu opravil a doplnil Juraj Tannstetter-Colimitius) ako prvý pomerne presne zakreslil viac ako 300 slovenských miest, hradov a dedín. Jedným z tvorcov kartografie Uhorska i Slovenska bol Samuel Mikovíni, ktorý bol v roku 1735 vymenovaný kráľom Karolom VI. za profesora prvej banskej školy v Banskej Štiavnici. V roku 1817 bol vydaný patent na založenie stabilného katastra. Ten bol spojený s rastúcou potrebou štátneho aparátu zvýšiť príjmy plynúce z daní. Jednalo sa teda o prvé mapovanie zamerané primárne na zmapovanie majetku. Mapám stabilného katastra predchádzali mapy Tereziánskeho (1748) a Jozefínskeho (1785-1789) katastra.

OBR: Jednotná trigonometrická sieť I. rádu z roku 1936 s ukážkami geodetických bodov a veží. Zdroj: Geodetická kancelária Smatana (2019).

Topografické mapy poskytujú informácie o jednotlivých objektoch a javoch, ale aj ucelený prehľad o základných charakteristikách územia. Ich dôležitým kritériom je presnosť matematického základu máp a presnosť zobrazenia polohopisu a výškopisu, ktoré sú závislé od kvality meračských techník. Informačná funkcia je základnou vlastnosťou. Ilustračná vlastnosť je dôležitá pre rýchle jednoznačné komplexné zrakové vnímanie a pochopenie podávanej informácie. Je ovplyvnená jednak obsahom, ale predovšetkým názornosťou a kvalitou technického spracovania. Dôležitá je tiež estetická úroveň mapy.

Mapovaním v mierke 1:25 000 v päťdesiatych rokoch 20.storočia sa podarilo, po viac ako storočnom snažení, dosiahnuť takú polohovú aj výškovú presnosť, ktorá je až dosiaľ v súlade s požiadavkami civilnej aj vojenskej praxe. Najdôležitejšou časťou vojenských topografických máp je terén, lebo značnou mierou ovplyvňuje a určuje vlastnosti a rozloženie ostatných prvkov. Terén má vplyv na klimatické podmienky, ovplyvňuje vodnú sieť, pôdny kryt a vegetáciu. Vplyv terénu sa neprejavuje iba na fyzicko-geografických krajinných prvkoch. Od charakteru terénu v rôznej miere závisia aj prvky kultúrnej krajiny. Napríklad pôdorys sídiel, štruktúra komunikácií, vodohospodárstvo, priemysel a mnohé ďalšie.

OBR:  Vojenská topografická mapa mierky 1:25 000 v digitálnej – rastrovej podobe uložená v GIS. (vlastná tvorba, zdroj: Správa NAPANT).

Analógové formy vojenských topografických máp boli aj na Správe Národného parku Nízke Tatry využívané najmä v počiatkoch vyhlásenia samotného chráneného územia národného parku, predovšetkým v období od 70.-tych rokoch 20.storočia približne do roku 2000. S pokrokom vedy a techniky sa pre používateľov stáva analógová forma mapy nedostatočná, a do popredia sa v odbornej kartografickej praxi dostávajú geografické informačné systémy (GIS) i nový vedný odbor geoinformatika.

OBR: Mapa vytvorená digitálnou technológiou v GIS, umiestnená v tlačovej podobe na viacerých paneloch informačných tabúľ v území Nízkych Tatier.

Geoinformačné systémy nám umožňujú krajinu nielen mapovať, vrátane ich zmien, či uchovávať historické informácie o krajine, ale taktiež nám pomáhajú uvedomiť si dôležité súvislosti rôznych prírodných, demografických i socioekonomických činiteľov, a vnímať krajinu ako zložité systémy v rámci celoplanetárnej sústavy.

V súčasnosti je v Slovenských pomeroch voľne dostupná internetová aplikácia pre zobrazovanie a prácu s priestorovými údajmi – Mapový klient ZBGIS (Základná báza geografického informačného systému). Je v rámci nej možné pracovať nie len s viacerými podkladovými mapovými vrstvami, ale i s tematickými údajmi ako napríklad s údajovou bázou katastra nehnuteľností. Ústredný orgán štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. ÚGKK SR v súčasnosti poskytuje viaceré produkty, medzi ktoré patria napríklad aj produkty leteckého laserového skenovania – klasifikované mračno bodov, digitálny model reliéfu (DMR 5.0) či digitálny model povrchu (DMP 1.0).

 

Aj iné technológie zaznamenali veľké zmeny. Kompasy a buzoly nahradili veľmi presné GPS lokátory, meračské stoly a teodolity nahradili tzv. totálne stanice. A tlačené mapy postupne tiež nahrádzajú mobilné a desktopové technológie aktualizované a distribuované pomocou internetovej siete vo veľmi krátkej periodicite. Zlom v tomto období predstavuje najmä využívanie (digitálneho) diaľkového prieskumu Zeme (DPZ), čiže získavanie snímok z lietadiel, družíc a dronov. Jeho predchodcom boli analógové snímky získané pomocou vtákov, z balónov či pomocou prvých vesmírnych fotokamier. Práve diaľkový prieskum Zeme priniesol tiež nové a veľmi presné metódy mapovania. Družicové dáta umožňujú užívateľom detailne analyzovať akékoľvek územie na svete, a to s pravidelnou periodicitou.

OBR:  2,5D zobrazenie horskej krajiny Veľkej Fatry a Nízkych Tatier v GIS na podklade digitálneho modelu reliéfu a zaznamenanej satelitnej snímky Sentinel-2 (ESA) z roku 2019. (vlastná tvorba, zdroj: Správa NAPANT)

„Krajinná pokrývka predstavuje zhmotnený priemet prírodných priestorových daností (morfopolohových a bioenergetických) a zároveň súčasného využívania krajiny, t. j. spoločnosťou, resp. človekom pretvorenej alebo vytvorenej (umelé objekty) krajiny. Mapovanie krajinnej pokrývky sa stalo integrálnou súčasťou programu CORINE (Coordination of Information on the Environment), ktorý sa začal realizovať v roku 1985 s cieľom zabezpečiť zber údajov o stave životného prostredia členských štátov Európskej únie.“ Prostredníctvom projektu CORINE – Land Cover sa dokončuje vytvorenie jednotnej bázy údajov krajinnej pokrývky Európy v mierke 1:100 000, založené na aplikácii satelitných snímok. Slovensko sa pripojilo k riešeniu tohto projektu v roku 1993. Súčasťou bázy údajov CLC Slovenska je 31 tried krajinnej pokrývky (z celkového počtu 44 tried jednotnej európskej legendy), identifikovaných pomocou satelitných snímok Landsat TM z rokov 1989-1992.

 

Údaje diaľkového prieskumu Zeme zamerané na hodnotenie stavu lesných porastov a identifikáciu zmien stavu lesa zo satelitných snímok v súčasnosti ponúkajú 4 online mapové aplikácie subsystému STALES, ktorý poskytuje Lesnícky výskumný ústav Národného lesníckeho centra Zvolen. K monitorovaniu stavu lesa pomocou údajov DPZ je možné využiť aj niektoré globálne mapové služby, medzi známejšie patria napríklad Global Forest Watch, Global Forest Change, či ďalšie produkty ako NASA Forest Fires alebo NASA´s Forest Heights Map.

 

Mapovú aplikáciu Štátnej ochrany prírody SR s informáciami o umiestnení chránených území (veľkoplošné chránené územia, osobitne chránené časti prírody, územia európskeho významu, chránené vtáčie územia, a iné), ale i ďalšími priestorovými a štatistickými údajmi možno nájsť na stránkach maps.sopsr.sk alebo www.biomonitoring.sk.

Spracoval: Ing. Radovan Hladký

Použitá literatúra:

BARKA, I., BUCHA, T., 2010: Satellite-based regional system for observation of forest response to global environmental changes. In: Horák, J., Halounová, L., Hlásny, T., Kusendová, D., Voženílek, V., (eds): Advances in Geoinformation Technologies 2010. Technical University of Ostrava. 2010

CÍSAŘ, Jan; BOGUSZAK, František; JANEČEK, Josef. Mapování. 3. vyd. Praha: Kartografie, 1977. 494 s. Kapitola Mapování pro Stabilní katastr: Měřítko, s. 164.

FERANEC, J.–OŤAHEĽ, J.–PRAVDA, J.: Krajinná pokrývka Slovenska identifikovaná metódou CORINE land cover. Geographia Slovaca, 11, 1996. 95 s.

Geodetická kancelária Smatana (2019) – Jednotná trigonometrická sieť I. rádu z roku 1936: http://poroepe.blogspot.com/p/jtsk03.html

HEYMANN, Y.–STEENMANS, CH.–CROISSILLE, G.–BOSSARD, M.: CORINE Land Cover. Technical Guide. Luxembourg, Office for Official Publications of the European Comminities 1994. 137 s.

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/02/Mammoth_tusk_engraving_map.jpg

https://www.geoportal.sk/sk/udaje/lls-dmr/

KOLÁŘ, J., HALOUNOVÁ, L., PAVELKA, K. (1997): Dálkový průzkum Země 10. Vydavatelství ČVUT, 164 s.

Používateľský manuál – Mapový klient ZBGIS, dostupné online na: https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/Help/sk/#Podkladove_mapy

SVOBODA, J. A. (2011). Počátky umění. Praha: Academia, s. 222-223.

Žíhlavník, Š., 2001: Kataster nehnuteľností. TU Zvolen, 161 s.