Názov : KOPEC

Poloha : k.ú. Priechod, ochranné pásmo NAPANT

Charakter biotopu : xerotermné biotopy – Tr1 – Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (kód 6210), Kr2 – Porasty borievky obyčajnej (kód 5130) a Pi5 – Pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých karbonátových a bázických substrátoch (kód 6110*)

Rok vyhlásenia : 2008

Výmera: 3,764 ha

Kateg. ochrany : Chránený areál

Výnimočnosť : Vo floristickej skladbe sú prítomné xerotermofilné druhy rastlín, ktorých výskyt je sústredený predovšetkým do juhozápadnej časti ochranného pásma NP Nízke Tatry. Druhy kavyľ Ivanov (Stipa joannis) a devätorka rozprestretá (Fumana procumbens) tu majú ojedinelé zastúpenie na celom území NP Nízke Tatry a jeho ochranného pásma.

 

KOPEC

       – Chránené územie sa rozprestiera severozápadne od obce Priechod, na južnom svahu kóty Kopec (729,8 m). Podložie CHA budujú ramsauské dolomity vrchného anisu.

Celodenné oslnenie, prevažne južná až juhovýchodná orientácia strmého svahu, karbonátové podložie vystupujúce miestami až na povrch, plytké pôdy a predchádzajúca dlhodobá pastva rozhodujúcim spôsobom formovali charakter rastlinstva na tejto lokalite. Vytvorili sa tu travinnobylinné spoločenstvá, ktoré po zmene ich využívania v posledných desaťročiach začali zarastať krovinami a stromami. V bylinnom poschodí na otvorených miestach dominoval stoklas vzpriamený (Bromus erectus), v okrajových častiach zatienených náletovými drevinami mrvica peristá (Brachypodium pinnatum). Spolu s nimi rástli ďalšie druhy charakteristické pre suché a výslnné stanovištia juhozápadnej vápencovej časti Národného parku Nízke Tatry, ako jagavka konáristá (Anthericum ramosum), ďatelinovec nemecký (Dorycnium germanicum), guľôčka bodkovaná (Globularia punctata), čistec vzpriamený (Stachys recta), oman mečolistý (Inula ensifolia), fúzatka prstnatá (Bothriochloa ischaemum), alebo hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys). Významným druhov tejto časti navrhovaného CHA je kavyľ Ivanov (Stipa joannis), ktorý tu má najväčšiu známu populáciu nielen na území NP Nízke Tatry, ale aj v celej Zvolenskej kotline. Po zmene hospodárskeho využívania územia časť travinnobylinných spoločenstiev začala intenzívne zarastať najmä borievkou obyčajnou (Juniperus communis), ružou šípovou (Rosa canina agg.) a z okolitých umelo zalesnených borovicových porastov masívne aj borovicou obyčajnou (Pinus sylvestris).

Z floristického pohľadu je zaujímavých niekoľko plošne neveľkých miest s vápencovo-dolomitickým substrátom vystupujúcim až na povrch, kde je zvetrávaný na drobné úlomky až prachovitú hmotu. Na tieto mikrolokality je viazaná devätorka rozprestretá (Fumana procumbens) vyskytujúca sa len na dvoch miestach Národného parku Nízke Tatry (TURIS 2001). Spolu s ňou rastú napr. kostrava tvrdá (Festuca pallens), nátržník piesočný (Potentilla arenaria), marinka psia (Asperula cynanchica), skalničník guľkovitý (Jovibarba globifera), škarda smradľavá (Crepis foetida) a vzácnejšia palina poľná (Artemisia campestris).

Vzhľadom na malú rozlohu a charakter územia nemá táto lokalita zásadný význam z pohľadu výskytu vtákov a cicavcov. Z plazov bol zaznamenaný výskyt typických druhov podobných biotopov – jašterica bystrá (Lacerta agilis), užovka hladká (Coronella austriaca) a slepúch lámavý (Anguis fragilis).

Územím chráneného areálu neprechádza žiaden turisticky chodník.