Názov: HNILECKÁ JELŠINA

Poloha: údolná niva rieky Hnilec, vlastné územie NAPANT a NP Slovenský raj, v k.ú Telgárt, Vernár, Stratená, Dobšiná.

Charakter biotopu :

Rok vyhlásenia:1988

Výmera: 84,59 hektárov (z toho v NAPANT 14,51 ha)

Kateg. ochrany: Národná prírodná rezervácia

Výnimočnosť: ochrany zachovalých zriedkavých spoločenstiev nivy Hnilca, vzácnych druhov rastlín a živočíchov

pozri na Atlase
HNILECKÁ JELŠINA

    • patrí do pôsobnosti dvoch národných parkov. Menšia časť z celkovej rozlohy sa nachádza vlastnom území NAPANT, väčšia patrí k vlastnému územiu NP Slovenský raj.
    • Výmera : 84,59 ( v NAPANT-e 14,51 hektárov). K. ú Telgárt, Vernár, Stratená, Dobšiná. Výškové rozpätie cca 850 – 950 m n.m.

Územie bolo vyhlásené za chránené za účelom ochrany zachovalých zriedkavých spoločenstiev nivy Hnilca s výskytom chránených a ohrozených druhov flóry a fauny. Prevažná časť územia patriaceho k územiu NP Nízke Tatry má charakter mokradí národného významu.

Hnilec ako hlavný riečny tok tejto oblasti odkrýva podložie karbonátových hornín mezozoika. Geologicky patrí územie k severogemeridnému synklinóriu tvorenému v tejto oblasti nekrasovými horninami spodného triasu. Tento je zastúpený bridličnato-pieskovcovým súvrstvím.

Niva od prameniska Hnilca až po Dobšinskú ľadovú jaskyňu je jedinou, ktorá sa zachovala na vápenci v horskom stupni v nadmorskej výške 900- 1000 m. n. m. a patrí do karpatských podhorských jelšových lesov (Alnetum incanae carpaticum).

Charakteristickým prvkom v časti rezervácie nachádzajúcej sa v NAPANT sú karpatské podhorské jelšové lesy na vápencovom substráte, ktoré lemujú brehy Hnilca. Na ich okrajoch, ale aj v nadväzujúcich slatinách rastie významný druh jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), považovaný za zvyšok flóry z čias rozsiahleho zaľadnenia Európy na začiatku štvrtohôr. Toto územie patrí k významným biotopom vydry riečnej (Lutra lutra).

Cez spomínané územie nevedie žiaden turistický chodník.