Názov: BARANOVO

Poloha: k.ú.Kostiviarska, ochranné pásmo NAPANT

Charakter biotopu: les

Rok vyhlásenia: 1993

Výmera: 15,83 hektárov

Kateg. ochrany: Prírodná rezervácia

Výnimočnosť: zvyšky pôvodných porastov miestami pralesovitého charakteru spolu s výskytom vzácnej a pestrej teplomilnej flóry

pozri na Atlase
BARANOVO

    •  je malá, ale hodnotná lesná rezervácia na južnej strane Nízkych Tatier neďaleko Banskej Bystrice, nachádzajúca sa na juhozápadnom úpätí rovnomenného masívu Baranova nad železničnou traťou Banská Bystrica- Diviaky. Výmera rezervácie je 15,83 ha. Rezervácia sa rozkladá v nadmorskej výške cca 500 -700 m n. m.

Rezervácia leží v ochrannom pásme NP Nízke Tatry v katastrálnom území Kostiviarska. Geologicky je územie tvorené zlepencami, brekciami, arkózami, pestrými bridlicami permského veku. Podstatné zastúpenie majú usadeniny jurského mora – strednotriasové dolomity a šedé až červené hrubozrnné krinoidové vápence. Z mladých kvartérnych usadenín sa tu vyskytujú rozsiahle sutiny.

Podľa regionálneho geomorfologického členenia (Mazúr – Lukniš, 1980) rezervácia je súčasťou subprovincie Vnútorné západné Karpaty, Fatransko-tatranskej oblasti a v celku Starohorské vrchy. Pôdy patria jednak k rendzinám, kde pôdne horizonty sú veľmi plytké a pôdy skeletnaté a na plochách s hustejším porastom sa vyskytuje hnedá lesná pôda.

Klimaticky patrí územie k mierne chladnému typu, klimatický typ je mierne suchý až vlhký, s inverziou teplôt. Priemerné teploty v januári sa pohybujú okolo -5 až -6,5 °C, v júli 19,5 až 21°C, priemerný úhrn zrážok je 800 – 1100 mm. Snehová pokrývka trvá do 120 dní v roku. Územie leží na juh od hlavnej klimatickej čiary.

Územie patrilo ešte donedávna k floristicky relatívne dobre zachovalým územiam s rozsiahlymi plochami polopôvodných a pôvodných porastov pralesovitého charakteru. Lesné porasty patria do 3. a 4. lesného vegetačného stupňa. Najteplejšie miesta majú charakter skalnatej lesostepi, priamo na bralách je rastlinný kryt slabý. Lesné porasty sú tvorené najmä skupinami lesných typov lipová javorina (Tilieto-Aceretum vst), lipová bučina (Fagetum tiliosum), bučiny (Fagetum pauper vst) a lipovo-dubová bučina (Querceto-Fagetum-tiliosum). Porasty tvorí najmä buk (Fagus sylvatica), javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), hrab obyčajný (Carpinus betulus), dub letný (Quercus robur). Okrem týchto hlavných drevín sa tu vyskytujú aj ďalšie – javor poľný (Acer campestre), breza bradavičnatá (Betula pendula), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), smrek obyčajný (Picea abies), topoľ osikový (Populus tremula), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), jarabina mukyňa (Sorbus aria) a iné, chránené druhy ako tis obyčajný (Taxus baccata), čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb), drieň obyčajný (Cornus mas) a ruža bedrovníková (Rosa pimpinellifolia) , plamienok plotný (Clematis vitalba), lieska obyčajná (Coryllus avellana ), skalník plstnatý (Cotoneaster tometosus), hloh obyčajný (Crataegus leavigata) , lykovec jedovatý (Daphne mezereum), bršlen európsky (Eunymus europeus), krušina jelšová (Frangula alnus), brečtan popínavý (Hedera helix).
Podľa fytogeografického členenia patrí územie do oblasti západokartpatskej flóry / Carpaticum occidentale, obvod flóry vysokých / Centrálnych / Karpát, okres Nízke Tatry.

Prírodná rezervácia a jej bezprostredné okolie umožňuje existenciu vzácnych karpatských cicavcov – medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), vtákov i viacerých druhov motýľov a ostatného hmyzu. Je to spôsobené tým, že sa na tomto území stretávajú a prelínajú dve základné stredoeurópske zoogeografické zóny a to teplá panónska, dosahujúca tu svoju severnú hranicu rozšírenia a montánna, chladnomilná, karpatského charakteru. Svoju úlohu zohráva aj veľká geomorfologická členitosť územia. Teplo- a svetlomilné spoločenstvá sú reprezentované viacerými druhmi motýľov – vidlochvost feniklový (Papillio machaon), vidlochvost ovocný (Papillio podalirius), jasoň červenooký (Parnasius apollo) , chrobákov – vrzúnik pralesový (Monomachus sartor), mravec mačinový (Tetramorium caespitum), perlovec fialkový (Fabriciana adippe), perlovec najmenší (Clossiana dia), hnedáčik južný( Melitea trivia), krasoň (Antaxia fulgurans), mravec lúčny (Formica pratensis), mravec červený (Formica sanguinea), bystruška hájna (Carabus nemoralis).
Z vtákov je to holub plúžik (Columba oenas), kuvik plačlivý (Athene noctua), kukučka jarabá (Cuculus canorus), ďateľ veľký (Dendrocopos major), sýkorka bielolíca (Parus major), oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes) , brhlík lesný (Sitta europea), kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris), škovránok stromový (Lullula arborea), glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes), drozd plavý (Turdus merula) a iné druhy.

Hodnota územia napriek jeho malej rozlohe spočíva v bohatom zastúpení a premiešaní druhov panónskych a karpatských, kde viaceré dosahujú tu severnú hranicu svojho výskytu na našom území.

Územím neprechádza žiaden turistický ani náučný chodník.