V ďumbierskej časti kryštalické jadro pozostáva z najodolnejších prvohorných vyvretých a premenených hornín, ktorými sú rozličné typy granitov, granodioritov (žuly ďumbierského a prašivského typu), migmatity, ruly, svory, fylity a amfibolity. Uvedené typy hornín budujú predovšetkým hrebeňovú a južnú časť pohoria. Obalové série sú tvorené prevažne druhohornými usadenými horninami, ako sú vápence, dolomity, slieňovce. Ich rozloženie je asymetrické. Druhohorné sedimenty sú v oveľa menšej miere zastúpené v južnej časti pohoria, omnoho viac ich je na severe. Na obalovú jednotku bol nasunutý tzv. krížňanský príkrov, dnes zachovaný najmä v západnej a severozápadnej časti Nízkych Tatier na styku s Veľkou Fatrou (masív Zvolena, Kozieho chrbátu, údolia Lúžňanky a Revúcej). V jeho vrstvách sú hojnejšie zastúpené kriedové, mäkšie, voči zvetrávaniu a erózii menej odolné slienité horniny (slienité vápence a bridlice). Vďaka tomu je tu reliéf nižší a hladšie modelovaný. Odolnejšie tmavé guttensteinské vápence a dolomity triasového veku tohto príkrovu zasahujú v pásme od Revúckej doliny cez Salatín až do oblasti Demänovskej doliny. Na krížňanskom príkrove v oblasti od Iľanovskej doliny cez Krakovu hoľu, Poludnicu a Ohnište po Jánsku dolinu spočívajú vápence a dolomity chočského príkrovu, v ktorých sa vytvoril silne členitý reliéf. V uvedených horninách sa najmä v oblasti Demänovskej a Jánskej doliny vďaka intenzívnemu skrasovateniu vytvorili naše najrozsiahlejšie jaskynné systémy a najhlbšie priepasti. Na juhozápadnej strane Nízkych Tatier sú iba menšie ostrovy druhohorných hornín medzi Moštenicou a Mýtom pod Ďumbierom, alebo v okolí Kozích chrbtov pri Chate M.R.Štefánika.

V Starohorských vrchoch na západnom okraji Národného parku Nízke Tatry vystupuje kryštalické jadro na povrch v mnohých malých ostrovoch. Toto kryštalinikum väčšina odborníkov pokladá za zvyšky podložia sedimentov krížňanského príkrovu. Je prekryté prvohornými permskými kontinentálnymi sedimentami (zlepence, pieskovce, piesčité bridlice). V minulosti boli tieto sedimenty, ale i kryštalinikum, bohaté na rudy (najmä medenú), ktoré sa ťažili v oblasti Starých Hôr a Španej Doliny. Menšie rudné ložiská sa vytvorili aj pozdĺž zlomov kryštalického jadra pri horotvorných pohyboch (zlato na Magurke, antimonit v Krížskej doline, siderit v okolí Boce).

Liptovskú kotlinu, ktorá sčasti tiež patrí do Národného parku Nízke Tatry, vypĺňajú mohutné flyšové, pieskovcovo-ílovcové súvrstvia treťohorného veku. Zvolenská kotlina a Horehronské podolie majú pestrú geologickú stavbu. Popri druhohorných vápencoch, dolomitoch a slieňovcoch sa zachovali zvyšky treťohorných sedimentov, málo spevnené štrky, piesky a íly.

V kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier, ktorá patrí k veporskému pásmu centrálnych Západných Karpát, hlavný hrebeň a južné svahy takisto budujú najmä vyvreté a premenené horniny. Metamorfované horniny (fylity, svory, ruly a pararuly) na rozdiel od ďumbierskej časti prevládajú. Úpätie v Horehronskom podolí vypĺňajú treťohorné sedimenty, lokálne pri Heľpe a Šumiaci sem z Muránskej planiny zasahujú aj druhohorné sedimenty (vápence a dolomity). Severná strana pohoria má značne komplikovanú stavbu. Vo zvrásnených súvrstviach sedimentárnych hornín, skláňajúcich sa na sever do Liptovskej kotliny, možno odlíšiť samostatnú obalovú jednotku, podľa miesta hlavného výskytu nazývanú aj séria Veľkého Boku. Je tvorená kompletným vrstevným sledom od spodného triasu (bridlice, kremence, vápence a dolomity, sliene, slienité vápence). Na obalovej sérii leží vo východnej časti chočský príkrov. Jeho najspodnejšou jednotkou je pre opisované územie typická tzv. melafýrová séria, ktorá obsahuje rôzne mladoprvohorné a spodnotriasové sedimentárne horniny,v ktorých sa nachádzajú tzv. melafýry – sopečné horniny bazaltového zloženia. Stredný a vrchný trias chočského príkrovu zastupuje tzv. čiernovážska séria s prevahou dolomitov. Nachádza sa južnejšie, v páse medzi Bocou a Malužinou až ku Hranovnici. Bielovážska séria chočského príkrovu okrem vápencov obsahuje aj rohovce, pieskovce a sliene a nachádza sa severnejšie, od spojnice Malužiná – Svarín. Na východný okraj Nízkych Tatier v okolí Pustého Poľa zasahujú vápencovo-dolomitické súvrstvia silického príkrovu, tvoriace oblasť Slovenského raja a neďalekej Muránskej planiny.

späť