Kamene, odborne horniny a minerály, radíme k prvkom neživej prírody. Ako také by teda nemali mať žiadne pocity, veselé, ani smutné a v podstate by im malo byť jedno, kde a ako sa nachádzajú. Rozveseliť, či potešiť však môžu tých, ktorí pocity majú, teda najmä nás ľudí.

Ľudia už oddávna zbierajú a zhromažďujú kamene za rôznymi účelmi. Jedna z prvých známych epoch ľudstva je po nich dokonca pomenovaná „Doba kamenná“. V tom období ľudí tešili kamene hlavne ako materiál na výrobu pracovných nástrojov, neskôr ako zdroj rôznych vzácnych, či užitočných kovov –  počnúc zlatom a železom  až po antimón, či wolfrám. Popri hlbinnom baníctve sú to tiež povrchové lomy, najmä na vápenec (potrebný pri každej stavbe), ktoré boli a sú predmetom záujmu ľudí a uspokojovania ich potrieb.

Ďalšou oblasťou využívania kameňov ľuďmi sú rôzne zberateľské aktivity – zbieranie kameňov rôznych tvarov, farieb a druhov prináša nielen radosť zberateľovi zo vzácnych, či zaujímavých nálezov, ale v prípade výstav takýchto zbierok sú tiež cenným zdrojom informácií. Môžeme vidieť, že kamene nie sú len sivé a matné, ale majú neskutočné množstvo farieb a ich kombinácií, že sa delia na nerasty a z nich zložené horniny, že každý z nich má svoje meno a typické miesto/miesta, kde sa nachádza už stovky, možno aj tisíce rokov.

Práve  neživým kameňom vďačíme za pôdu, ktorá vzniká ich zvetrávaním aj za rastliny, ktoré na tejto pôde rastú, či živočíchy, ktoré v tomto prostredí žijú.  Tak, ako kamene sú rôznych tvarov, farieb, pôvodu, tak rôzna je aj pôda, ktorá z nich vzniká – úrodná, či menej úrodná, ľahká, ťažká, sivá, žltá hnedá… Rovnako rozmanité sú aj rastliny, sú medzi nimi také, čo obľubujú holé vápencové skaly s minimom vlahy, aj také, ktoré obľubujú vlhké a podmáčané pôdy, špecialisti na kyslé pôdy vysoko v horách, či nestabilné piesky v nížinách. Kto má bádateľského ducha, môže len z pozorovania rastlín a živočíchov uhádnuť, aká hornina sa ukrýva v podloží – pri pozornom hľadaní kúsky z nej iste nájde aj voľne sa povaľujúce v prostredí.

Kamene a skaly tiež tvoria rôzne, často neskutočné výtvory, ktoré sú tiež zdrojom obdivu a potešenia pre ľudí – kto by nepoznal kamenné moria, skalné okná, ihly,  vežičky, či kamenné vodopády? Takmer každé miesto, či región na Slovensku má svoje typické skalné útvary, či balvany, ktoré možno navštíviť a v prípade záujmu sa o fotografie týchto miest podeliť na sociálnych sieťach.

Žiaľ, ani také množstvo benefitov od neživých skál ľuďom nestačí a presne ako v rozprávke o rybárovi a zlatej rybke, chcú stále viac. Len tak obdivovať/objavovať prírodu, či zanechať odkaz na sociálnej sieti už nestačí. Ľudia sa chcú pochváliť niečím, čo sami vytvorili a to nielen v prostredí sídel a ich okolí, ale aj priamo v prírode. Kým v mestách, či obciach sú kamenné sochy, vežičky, či rôznofarebne pomaľované kamienky príjemným spestrením dňa a skvelým spôsobom ako motivovať ľudí k pohybu, vo voľnej prírode a špeciálne v chránených územiach, sú naopak symbolom ľudskej nadradenosti a sebectva.

Každý kameň, ktorý zoberieme/premiestnime v prírode, je domovom mnohých živočíchov, ktoré sa pod ním ukrývajú, v prípade Nízkych Tatier a iných chránených území často vzácnych druhov hmyzu, ktoré nikde inde nenájdete. Rovnako tak kamene, nachádzajúce sa na svojich miestach už stovky až tisíce rokov, sú súčasťou dlhodobých procesov v krajine, ktoré by sme mali obdivovať a nie ich meniť. O postupnom vyplavovaní chemikálií z farieb a lakov, ktorými sú kamene pomaľované, už ani netreba písať.

A čo dodať na záver?

Teší nás, keď si za miesto svojho oddychu vyberiete Nízke Tatry, no myslite prosím na to, že nie ste jediným obyvateľom Zeme. Ak máte potrebu zanechať po sebe odkaz, urobte tak vo forme fotografie, nie v podobe rozmiestňovania odpadu, stavaním skalných miest, či distribúciou maľovaných kamienkov.

Text: Jana Kološtová

Foto: Jana Kološtová, Ľubica Jurášová, Marián Jasík